Medzi základné funkcie rodiny patrí aj vytváranie ekonomických podmienok za účelom výživy členov rodiny, najmä detí. Aj napriek tomu, že v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov nie je pojem "výživné" na dieťa definovaný, z obsahu je zrejmé, že ide o zabezpečenie a úhradu osobných potrieb maloletých detí.

Povinnosťou oboch rodičov je prispievať na výživu ich dieťaťa. Ide nielen o uspokojovanie všetkých životných potrieb pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, ale aj o uspokojovanie iných potrieb v podobe ošatenia, hygienických potrieb, liekov, zdravotnej starostlivosti, voľnočasových aktivít, školských potrieb a podobne.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kedy dieťa je schopné si samo zabezpečovať finančné prostriedky na svoju existenciu. Je mylné sa domnievať, že povinnosť rodičov zabezpečovať svoje detí trvá len do dosiahnutia veku ich plnoletosti.

V prípade, ak sa rodičia vzájomne a dobrovoľne nedohodnú na otázke výživného pre ich dieťa, výživné určí súd. Súd pri určení výšky výživného prihliada na príjem oboch rodičov, oprávnené a nevyhnutné potreby dieťaťa, náklady na domácnosť ale aj na celkovú hodnotu majetku rodičov.

V zmysle zákona rodič je povinný, bez ohľadu na jeho majetkové pomery, zabezpečiť dieťaťu aspoň minimálnu výživu, ktorá je vo výške 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa.

V rámci právnych služieb našej advokátskej kancelárie v súvislosti s výživným na dieťa Vám poskytneme:

Máte záujem o právne riešenie výživného pre Vaše dieťa? Kontaktujte nás.